Život v budhistickom chráme (Martina Karasová, Thajsko, 06-07)

Počas mojej ročnej výmeny som mala možnosť stráviť pár dní v budhistickom chráme a skúsiť aké to je. Aj vďaka tomu mať možnosť získať iný pohľad na život.

Budhizmus sa usiluje dosiahnuť NIRVANU, stav blaženosti. V Thajsku je Budhizmus zastúpený v 95% obyvateľstva. Náboženstvo zohráva dôležitú úlohu v živote Thajčanov. Preto treba rešpektovať zásady a zvyky prameniace z tradičného života ľudí tejto zeme.

-je veľmi nevhodné dotýkať sa mníchov a pokladať ruku na cudzie rameno, či na hlavu človeka, alebo sochu Budhu

-tak isto fotografovanie je niekedy zakázané.

V škole som mala výbornú učiteľku budhizmu, ktorá ma učila ako sa správne modliť a meditovať. Bolo to veľmi zaujímavé. Do chrámu by som sa asi neodvážila ísť sama, a tak som sa opýtala výmennej študentky z Nemecka - Sandy, či by nechcela ísť so mnou. Jej counselor nám pomohol vybaviť všetko potrebné. Navštívili sme chrám v mestečku Lop Buri, kde Sandy bývala.

O desiatej doobeda sem prišli do chrámu. Bol to chrám bez akejkoľvek modernej technológie. Nemal počítače, televízory a ani klimatizáciu. Inak bola naozaj všade! Museli sme sa ísť zahlásiť za mníchom, ktorý mal na starosti administratívu. Dal nám poučenie ako bude prebiehať náš pobyt a bol zvedavý odkiaľ sme a prečo sme prišli. Mníšky nás zaviedli do izby a dali vhodné oblečenie. Izby boli veľmi strohé, jednoduché, bez akéhokoľvek nábytku. Spávali sme na zemi, na rohožiach. Po celý čas sme chodili v bielom. Mníšky mali tmavohnedé oblečenie. Potom sme podstúpili vstupný ceremoniál v jaskyni, tá bola najsvätejším miesto v chrámovom komplexe. Ceremóniu vykonával najvyšší mních. Spoločne sme sa modlili k Budhovi a prisahali, že budeme dodržiavať stanovené pravidlá. O 12tej sme začali prvýkrát meditovať po dobu troch hodín. Mnohí by si mysleli, že sa medituje v tureckom sede, ale nieje to tak. Sedeli sme v takom bočnom posede, ktorý som však po chvíli musela striedať. Raz som sedela na pravej strane, raz na ľavej, lebo mi tŕpli nohy. To bolo na tom najhoršie. Úplne som strácala cit v nohách a potom som sa nemohla ani len postaviť. Vystretý chrbát, zavreté oči a v ľavej dlani som držala pravú ruku. Druhý spôsob meditácie je vzpriamená chôdza. Veľmi pomaly sme robili malé krôčky a hľadeli do zeme. Nesmeli sme sa nechať rozptyľovať ničím na okolo. Potom sme si dali sprchu. Keďže bolo veľmi teplo, sprcha bola veľmi príjemnou časťou dňa. Okolo sedemnástej sme mali spoločnú, hodinovú meditáciu aj s mníchmi a mníškami. O šiestej sme trochu upratovali a čistili sprchy. Od ôsmej do desiatej sa nesmelo rozprávať a opäť sme meditovali.

Môj každodenný harmonogram by som zhrnula asi takto: každé ráno sme mali budíček o štvrtej, údermi na zvony. O pol piatej sme mali spoločnú hodinovú meditáciu a potom mnísi išli po jedlo. Majú tu vybudovanú tradíciu, že jedlo mníchom dobrovoľne zabezpečujú ľudia. Tí sú naučení, že ich každé ráno čkajú na ceste a mnísi si ho od nich vezmú. Dostanú ryžu a rôzne prílohy, mäso, niečo sladké, ale väčšinou sú to zvyšky. Nie je to moc dobré, kvalitné jedlo. Jedli sme raz denne o ôsmej a potom nasledovala individuálna meditácia. Od 12tej do druhej bola povolená siesta. Od tretej do piatej opäť meditovanie a na večer spoločná modlitba s mníchmi a mníškami. O desiatej večierka. Cez deň sa ešte upratoval, zametal areál a tak sa to opakuje každý deň.

Mali sme šťastie, že sme prišli zrovna v tento týždeň, lebo 31.mája oslavovali spomienku narodenia, osvietenia a smrť Budhu (ako v kresťanstve narodenie Ježiša). Do obeda sme pripravovali kvety a malé občerstvenie na túto slávnosť. Poobede začali prichádzať ľudia do chrámu (ako my do kostola). Bolo ich veľmi veľa. O pol šiestej sa začala ceremónia v chráme a spoločné modlenie, sedeli sme pri tom na zemi. Od pol deviatej všetci ľudia kráčali trikrát okolo chrámu s tromi lotosovými kvetmi a mali sme si niečo priať, že sa nám to splní. Lotosové kvety boli najpoužívanejšie možno aj preto, že boli najlacnejšie a veľmi pekné. A nakoniec to vyvrcholilo o pol noci pri splne mesiaca meditáciou. Bolo to veľmi krásne, akoby sme naozaj cítili niečo vo vzduchu, nejakú silu či energiu. Bol to náš posledný večer v chráme.

Na druhý deň ráno sme odchádzali o ôsmej predtým sme šli opäť do jaskyne sa spoločne pomodliť s najvyšším mníchom, ktorý nás akoby posvätil. Dostali sme od neho mydlo, ovocie a kvety. Tie som dala mojej thajskej rodine. Tá si ich neskutočne vážila, pretože boli požehnané mníchom. Ľudia veria, že všetko čoho sa mních dotkne a čo od neho dostanú je akoby sväté, výnimočné. A preto, keď sme jedli ovocie od mnícha, tak to nebolo len tak hocijaké ovocie...

Bola to pre mňa jedinečná skúsenosť, no nebolo to jednoduché. Myslím si, že dva dni by úplne stačili a už by som sa do chrámu asi nikdy takto nevrátila. Určite to ale doporučujem. Každý by to mal skúsiť, ak má takú príležitosť!

Martina Karasová

Novinky / Newsflash

Kto je online

We have 8 guests and no members online

Prihlásenie (Rotex členovia)

Rotex Czech Republic & Slovakia, Powered by Joomla!, designed by SiteGround, created by Norbert Kaniansky